Tatranské bylinky na liečbu všetkých neduhov. Vyhľadávali ich aj v zahraničí

Niektoré slúžili len na utíšenie bolesti hlavy, iné mali aj protirakovinové účinky.

Ľudia v minulosti verili, že byliny zbierané v tatranských dolinách majú omnoho väčšiu liečivú moc, ako tie isté rastliny kvitnúce na lúke za dedinou. Nedostupnosť aj extrémne podmienky, v ktorých rastú, z nich vraj robili vzácne ingrediencie do liečivých nápojov, mastí a olejov. Zaujali nielen ľudových liečiteľov, ale aj kňazov. Čo je s nimi dnes?

Odtrhnúť ich mohli len v presne určenom čase

O mimoriadnych účinkoch tatranských bylín vedel prostý ľud skôr, než do našich veľhôr začali prichádzať rozhľadení a zvedaví botanici z rôznych európskych univerzít, aby podrobne opísali tamojšiu prírodu. Bylinkári zachovávali pri zbere kvetov a plodov množstvo magických predpisov a snažili sa dodržiavať kalendár najvhodnejších dní. Pri niektorých rastlinách existovali dokonca presné hodiny, v ktorých sa mali odtrhnúť.

O liečivé rastliny mali záujem okrem ľudových liečiteľov aj lekári a lekárnici, miestami dokonca aj kňazi. Z koreňov, kvetov či vňatí vyrábali liečivé prípravky, esencie a elixíry.

Kvet od archanjela proti reume aj otrave

Zvláštnu úctu si medzi ľuďmi získala archangelika lekárska známa aj ako litvor, svätodušný koreň či koreň svätého ducha. Rastlina, z ktorej mena možno čítať, že jej ľudia prisudzovali priam nadpozemské účinky, má podľa legendy mystický pôvod.

Na zem ju mal z neba priniesť archanjel Gabriel, ktorý ľuďom vysvetlil aj jej liečivé účinky. Odvar z koreňa archangeliky vraj človeku dodal „čarodejnú silu“ a chránil ho pred nečistými mocnosťami. V stredoveku ho považovali za účinný liek proti moru, reume a otravám.

Archangelika je pomerne veľká rastlina, ktorú v Tatrách nájdete aj dnes. Dobre sa jej darí na horských nivách a pozdĺž potokov. Vyrásť môže až do výšky dvoch metrov a jej drobné žltkasté až zelenkasto biele kvety kvitnú od júna do augusta. Najjednoduchšie ju môžete nájsť v okolí chodníkov v Litvorovej doline a darí sa jej najmä okolo Litvorovho plesa.

Jej liečivú silu si niekdajší bylinkári nevymysleli, veď vo farmácii sa využíva jej koreň aj v súčasnosti. Obsahuje látky, ktoré pomáhajú pri poruchách zažívania, majú upokojujúce účinky na nervovú sústavu a pomáhajú pri problémoch so spánkom. Extrakt z jej koreňa sa používa v antisklerotických liekoch a stal sa aj dôležitou zložkou liehových nápojov.

Ľahkosť kamzíkov či nápoj lásky

V ľudovom bylinkárstve bol vyhľadávaný tiež kamzičník, ktorý mal odstraňovať závrat z výšok. Aj táto rastlina má veľmi príznačný názov. Ten, kto ju užíval, sa vraj pohyboval po tatranských strminách s rovnakou ľahkosťou ako divoké kamzíky. Kamzičník slúžil aj na menej prozaické utíšenie bolesti hlavy.

V Tatrách sa vyskytujú dva druhy tejto bylinky – kamzičník rakúsky a kamzičník chlpatý. Overiť si, či po ich užití človek naozaj získa obratnosť kamzíkov, však nie je možné. Obidva druhy sú na území Tatranského národného parku úplne chránené a za ich zber hrozí pokuta. Ďalšou z tatranských bylín, ktorá má ťažko overiteľné magické účinky, je devätorník. Jeho veľké žlté kvety mali vyvolávať túžbu po láske. Tatranské dievky ich vraj potajme sypali mládencom do čaju či pálenky, aby si získali ich srdcia.

Zaujímavým produktom tatranských liečiteľov bol aj liptovský teriak (dryák), ktorý zažíval časy svojej najväčšej slávy v 18. storočí. Univerzálny liek na každú chorobu a neduh obsahoval až 70 zložiek. Väčšinu ingrediencií tvorili bylinky, ale obsahoval aj víno a bryndzu. Liptovský všeliek mal vraj protirakovinové účinky.

Kríčky plné vitamínov ako pokušenie porušiť zákon

Svoje neodmysliteľné miesto majú v Tatrách aj nízke kríky obsypané čučoriedkami či brusnicami. Tieto drobné plody fialovej a sýtočervenej farby dotvárajú farebnú aj chuťovú paletu hôr a aj ony majú liečivé účinky. Brusnice dokážu bojovať s infekciami močových ciest a sú výbornou prevenciou proti obličkovým kameňom. Bobuľky obsahujú vitamíny A a E, pektíny aj minerálne soli, čo z nich robí ideálny doplnok stravy. Liečivé sú okrem plodov i listy. Tie bývajú súčasťou urologických čajových zmesí.

Listy aj drobné modrofialové plody čučoriedky sú zas účinným liekom na hnačku a pomáhajú pri zápaloch tráviacej sústavy. O čučoriedkach je tiež známe, že zlepšujú zrak. Deje sa tak vďaka tomu, že obsahujú antioxidanty, ktoré majú schopnosť spevňovať tenkostenné vlásočnice očnej gule.

Ak by vám napadlo ísť do Tatranského národného parku s prázdnymi nádobami niečo si nazbierať, bude dobré, ak s prázdnymi nádobami aj odídete. Na jeho území je totiž zber lesných plodov podľa zákona o ochrane prírody zakázaný. V prípade jeho porušenia hrozí maškrtníkom bloková pokuta do 66 eur. Na výhovorky pred strážcami zákona bude už so zubami a perami modrými od čučoriedok neskoro.

Previous
Previous

Stovky rokov boli opustené, nový život im vdýchol až svadobný dar

Next
Next

Zimná uzávera neplatí všade. Ako sa pripraviť na turistiku v zime?