Jozef Metelka: Ľudia v Tatrách sú v poriadku. Človek patrí do prírody

Narodil sa v Piešťanoch, žije v Anglicku a v rámci športovej prípravy zažil vysokohorské strediská v Alpách i na Kaukaze. Napriek tomu považuje Vysoké Tatry za svoje najobľúbenejšie miesto.

„Tatry považujem za detské ihrisko. Keď viete, čo hľadáte, nájdete toho veľa na malom mieste. V porovnaní s ostatnými pohoriami, ktoré som navštívil, sa viete relatívne ľahko dostať na viaceré krásne miesta. Navyše stále ste blízko ľudí, vždy sa tam nájde nejaká chata a nemusíte prekonávať tak veľké vzdialenosti ako inde,“ hovorí paralympionik Jozef Metelka.

Vo svete paracyklistiky znamená zhruba to, čo Peter Sagan v prípade klasickej. Možno dokonca o trochu viac. Osemkrát sa stal majstrom sveta, trikrát skončil druhý a na paralympijských hrách v Riu de Janeiro získal dve zlaté a jednu striebornú medailu. Na najvyššom stupienku stojí nepretržite od roku 2014 a nie je nikoho, kto by ho z neho zosadil. Tri mesiace v roku sa pripravuje aj vo Vysokých Tatrách.

Kde aktuálne nachádzate?

Momentálne som na sústredení v španielskom Calpe. Je mi tu dobre, svieti slnko a máme príjemných 22 stupňov.

Prečo práve tam?

Zavialo ma sem na tréning s chalanmi z Oxfordu. Páči sa mi tu, lebo päť minút bicyklom mám hory, dve minúty pešo je more, je tu super cesta, dobré terény a dá sa tu liezť aj po skalách. Je to také detské ihrisko pre dospelých.

Vyberáte si miesto pre život podľa toho, aby tam boli dostupné hory?

Dosť výrazne. Hory alebo poriadne kopce. Teraz je to ideálna kombinácia. Na jednej strane máte hory a na druhej more. Veľkú časť roka sa tu dá ísť na bicykel, liezť aj lyžovať.

Vašou hlavnou disciplínou je cyklistika, ale venujete sa aj lezeniu, lyžujete, jazdíte na surfe či chodíte po napnutom lane. Podľa čoho si vyberáte športy?

To tak ide.

Neovplyvňuje to negatívne vašu cyklistickú prípravu, že sa nevenujete len jednému športu?

Prišiel som na to, že keď človek začína nejaký nový šport, tak čerpá z ostatných, aby sa naučil ten jeden. Akonáhle je paleta športov dostatočná, tak každý jeden šport kŕmi ten druhý. Funguje to podobne ako s učením sa cudzích jazykov. Keď ich viete viacero, tak každý ďalší vám ide jednoduchšie, lebo si viete asociovať niektoré slová a omnoho jednoduchšie si to zapamätáte. Rovnako je to aj so športmi. Napríklad ja som si preniesol fitness centrum do reálneho sveta, kde si ani neuvedomujem, že práve posilňujem. Lezenie je celotelový šport a zapájam tam chrbát, ruky aj nohy, na lyžiach zas nohy, na horskom bicykli nohy aj ruky a podobne. Keď potom robíte všetky športy na vysokej úrovni, tak si nimi viete navzájom pomáhať.

Plánujete ešte pridať nejaké športy?

Nie, na ďalšie by som už nemal čas.

Trávite na bicykli naďalej veľa času?

Určite áno, ale popravde menej ako v minulosti. Zistili sme, že to nemá zmysel tráviť na bicykli veľa času. Treba trénovať s rozumom a nie s nohami. Minulý rok sme mali v Španielsku dva mesiace zákaz vychádzania, tak som musel jazdiť doma na trenažéri. Na tom sa vám však fakt nechce tráviť štyri, päť hodín. Zistil som, že intenzívna hodina a pol až dve hodiny denne mi stačia na to, aby som zvýšil výkonnosť. Preto som si dobre rozmyslel, či chcem mať zodretý zadok z toho, že jazdím šesť hodín, alebo budem pár hodín zničený z toho, že som išiel naplno hodinový tréning. Napríklad idem dve hodiny naplno na cestnom bicykli, potom sa hodinu povozím na horskom a medzitým surfujem. V Anglicku tomu hovoria „don’t train hard, train smart“.

Ako hodnotíte presunutie paralympiády?

Veľmi pozitívne. Minulý rok som si veľmi užil. Zistil som, ako môžem trénovať časovo menej a pritom si zlepšiť výkon.

Využívate vo svojej príprave aj Tatry?

No jasné, veľmi veľa. Minimálne na tri až štyri mesiace v roku. V zime sú tam úplne parádne podmienky. Rôzne zjazdy v okolí Malej a Veľkej Studenej doliny. Tatry sa mi veľmi páčia a som rád, že tam môžem trénovať.

Smerujete tam hlavne zimnú prípravu?

Prevažne zimu, ale zhruba jeden mesiac aj v lete.

Čo máte na Tatrách najradšej?

Sneh, zimu a vyškriabať sa do nedostupných miest a odtiaľ si to pustiť dole na lyžiach.

Máte ich už prechodené dostatočne?
Niektoré doliny áno, ale je tam čo chodiť na celý život. Človek tam podľa mňa môže aj bývať a mal by čo robiť, aby to poznal celé. Tak ako sú Tatry malé, tak sú nesmierne rozmanité.

Vyskúšali ste si v nich aj vynášku, keď ste v roku 2018 vyniesli na Chatu pod Rysmi 61 kíl a rok predtým 50 kíl. Zvažujete aj tretiu vynášku?

Ja som dokonca už trikrát vynášal, ale pri prvej sa mi uvoľnila karbónová noha a nebolo to príjemné. Po pár dňoch som išiel druhý pokus a už to dopadlo lepšie. Bol to dobrý tréning a hlavne dobrá facka. So 61 kilami som išiel hore 10 hodín a 45 minút, ale chcel som to vyskúšať. Odporučil by som to každému, kto tvrdí, že je na chate drahé pivo. Navyše v porovnaní s Alpami je stále v pohode. Ono sa to možno nezdá, ale vynášky sú strašná drina. Keď si pozriete, akým terénom to nosia, tak nosiči sú v podstate superatléti. Musia mať dobrú rovnováhu, obrovskú silu a veľkú výdrž. Je to nesmierne komplexný šport.

Pochádzate z Piešťan a Tatry ste hneď nepoznali. Kedy vám prvýkrát prirástli k srdcu?

Dlho som mal na prvom mieste Alpy a trávil som tam veľa času, ale potom som stretol kamaráta horského vodcu, ktorý mi ukázal Tatry a zapáčili sa mi. Cez neho som sa spoznal s ďalšími ľuďmi a dostal som sa do športovej bubliny, v ktorej je to úplne iný svet. Vtedy je vám dobre, keď ste medzi ľuďmi, ktorí robia to, čo vy, rozmýšľajú tak, ako vy a máte si s nimi čo povedať.

Keby ste mali Tatry porovnať s ostatnými vysokohorskými strediskami, ktoré ste navštívili, v čom ich považujete za jedinečné?

Zatiaľ som bol v Alpách, na Kaukaze a v Tatrách. Tatry považujem za detské ihrisko, Alpy sú už poriadna pláž a Kaukaz je opustený ostrov v mori, na ktorý musíte cestovať stovky kilometrov. Asi tak by som to opísal. V Tatrách je toho veľmi veľa a keď viete, čo hľadáte, nájdete toho veľa na malom mieste. V porovnaní s ostatnými pohoriami, ktoré som navštívil, sa viete relatívne ľahko dostať na viaceré krásne miesta. Navyše stále ste blízko ľudí, vždy sa tam nájde nejaká chata a nemusíte prekonávať tak veľké vzdialenosti ako inde. Vďaka tomu máte väčšiu istotu, keď viete, že sa za pár hodín dostanete na nejakú chatu.

Zároveň vďaka tomu nemáte strach, že ste v exponovanom teréne úplne osamote. Objavujú sa však hlasy, že v Tatrách je už príliš veľa ľudí. Ako to vnímate vy?

V niektorých častiach roka to tak je a inokedy sú zas úplne prázdne. Ale podľa mňa je to v poriadku, človek patrí do prírody. Mal by ju však rešpektovať a neničiť ju a namiesto toho s ňou viac žiť.

Plánujete byť v Tatrách niekedy viac ako tri mesiace v roku?

Uvažujem vytvoriť si tam nejakú základňu a tráviť tam viac času. Môj domov je aktuálne v Anglicku, na sústredení som v Španielsku a zimu zvyknem tráviť v Tatrách. Je to ideálna kombinácia. Zima, leto a niečo medzi tým. Ale Tatry môžu mať veľký prínos. Nielen pre mňa, ale aj pre hocikoho zo sveta.