Fauna a flóra Vysokých Tatier

Najväčšie zviera Vysokých Tatier je medveď hnedý a titulom najväčší dravec sa môže pýšiť orol skalný. Celkovo v nich žije 14 druhov cicavcov a až 102 druhov vtákov. Zahanbiť sa však nenechá ani rastlinstvo, keďže pre niekoľko druhov rastlín sú naše veľhory jediným miestom výskytu v krajine. Nachádza sa tu 720 druhov machov, 1 200 druhov lišajníkov a siníc a až 1 650 druhov rias. Jednoducho, ak si spravíte výlet do našich veľhôr za faunou a flórou, zrejme v nich budete musieť zostať roky, aby ste stihli vidieť všetko.

FAUNA VYSOKÝCH TATIER

Kamzík vrchovský tatranský

Ďalší unikát v našich veľhorách je Kamzík vrchovský tatranský. Tento druh kamzíka prirodzene žije len na území Tatier, či už našej alebo poľskej strane. Stretnúť ho však môžete aj v Nízkych Tatrách, kde bol v 20. storočí umelo sťahovaný za účelom vytvorenia rezervnej populácie. Kamzíky sa pohybujú v skupinách a žijú v čriedach. Vodkyňou skupiny je vždy silná a skúsená samica. Počet jedincov v črie- dach je od dvoch po 15 kamzíkov, neobvykle aj viac.

Poznávacím znakom kamzíkov sú zahnuté rohy. Tieto zvieratá patria k symbolom Tatranského národného parku a sú taktiež chránené. Rady si pochutnajú na bylinách či lišajníkoch, no ku šťastiu im bohato stačí aj obyčajná tráva. Obdobie párenia nastáva na prelome novembra a decembra a mláďatá sa rodia na konci apríla. Dospelé jedince vážia okolo 50 kilogramov a dožívajú sa maximálne 20 rokov.

Svišť vrchovský tatranský

Viete si predstaviť Tatry bez malých svišťov? Malé dokonca ani nie sú, keďže môžu vážiť až šesť kilogramov. Tukové tkanivo tvorí až tretinu ich hmot- nosti a pomáha im prežiť tatranskú zimu a treskúce mrazy. Zimné obdobie, čo v ich ponímaní znamená aj sedem mesiacov, celé prespia. S príchodom jari sa prebudia a vyhrabú sa spod zeme. V máji pre ne nastáva obdobie párenia, preto je výhodné, keď sú vtedy niektoré vysokohorské chodníky ešte uzavreté. V ostatných rokoch boli zaznamenané poklesy svišťov v Tatrách, preto je ich ochrana veľmi dôležitá. Napomáha jej aj intenzívna strážna služba, fotopasce či umelé prenesenie svišťov do oblasti Belianskych a Západných Tatier.

Medveď hnedý

Samce sa zo zimného spánku prebúdzajú už na prelome februára a marca. Po prebudení myslia hneď na jedlo a smerujú k roztápajúcim sa lavínam. Sú v nich totiž zakonzervované uhynuté zvery. Medvedice s malými zostávajú v brlohoch o niečo dlhšie, vychádzajú približne v polovici apríla. V lete si medvedie rodiny pochutnávajú najmä na sladkých vysokohorských plodoch, no i na hmyze, žabách, hlodavcoch či zdochlinách.

Mláďatá prichádzajú na svet s hmotnosťou len pol kilogramu, pričom dospelý jedinec môže dosiahnuť hmotnosť 250 až 350 kilogramov. Dožívajú sa 30 až 50 rokov. Kritické obdobie pre medvede hnedé bolo na Slovensku najmä po prvej svetovej vojne, kedy ich bolo na našom území len okolo 20. Od roku 1932 sa na medvede vzťahuje celoročná ochrana.

Rys ostrovid

Najväčšia európska mačkovitá šelma žijúca vo voľnej prírode, to je rys ostrovid. Svojím vzhľadom skutočne pripomína obrovskú mačku. Má guľatú hlavu a trojuholníkové uši. Na ich koncoch mu ras- tú čierne štetinky. Vďaka nim má lepší sluch. Dĺžka tela je pomerne krátka od 80 do 130 centimetrov, zato má však vysoké nohy.

V Tatrách žije v oblastiach, kde sa nachádza jeho korisť, srnky. Na rozdiel od vlka nie je vytrvalým prenasledovateľom, on radšej striehne a útočí z blízka. Ak je korisť rýchlejšia a uniká, s prenasle- dovaním prestáva už po približne sto metroch. Z tohto dôvodu väčšinou vyhľadáva staré a zranené jedince. Preto o rysovi môžeme hovoriť ako o šľach- titeľovi. Choré zvery zožerie a žiť tak zostanú len tí najsilnejší. Prívlastok ostrovid mu neprischol náhodou, keďže má skutočne vynikajúci zrak. Cez deň srnku uvidí na pol kilometra a v noci počas splnu na 300 metrov. Síce sa hovorí vlk, samotár, no skutočným samotárom je rys. Okrem času, keď sa pári a vychováva mladé, žije sám. Pokiaľ v našich veľhorách uvidíte rysa, mali ste skutočné šťastie. Pre jeho výnimočne dobrý zrak aj sluch je takmer nemožné ho stretnúť.

Vlk dravý

Vlk dravý je najväčšia psovitá šelma, ktorá žije v Európe. V Tatranskom národnom parku sa vys- kytuje najmä v oblastiach, kde sú jelene a diviaky, ktoré loví. Za potravou sa vlkom neťaží ísť poriadnu vzdialenosť, ich silné a svalnaté končatiny zvládnu prejsť aj 70 kilometrov. Sú veľmi dobrými lovcami, najmä v zimných mesiacoch majú nad korisťou značnú prevahu.

Kým vlci sa po snehu pohybujú obratnejšie, korisť sa zväčša zabára a nedokáže utiecť. Okrem jeleňov a diviakov si rady pochutnajú na líškach, zajacoch, vtákoch i hlodavcoch. Z času na čas útočia aj na domáce hospodárske zvieratá a keď nie je po ruke nič lepšie, nepohrdnú ani lesným ovocím, zemiakmi či kukuricou.

Dospelí vlci počas roka zjedia až 800 kilogramov mäsa a vážia okolo 70 kilogramov. Dožívajú sa 14 až 16 rokov. Dorozumievajú sa vitím a majú veľmi dobre vyvinutý sluch aj čuch. Žijú v rodinných svorkách, ktoré tvoria rodičia a ich potomstvo. V zime sa obvykle viac rodín spojí do väčších svoriek. V zoskupení vládne prísna hierarchia a vedie ho rodičovský pár. Ak jeden z nich uhynie, svorka sa zvykne rozpadnúť.

Tetrov hlucháň

Pre tetrova hlucháňa je typické tmavé, až čierne sfarbenie peria. Nad očami má výrazné červené sfarbenie v tvare polmesiaca. Ďalším poznávacím znamením je malá biela škvrna v tvare trojuholníka na krídlach a výrazný oblý chvost. Dospelé jedince sú vysoké cez pol metra a môžu vážiť od 3,5 po šesť kilogramov. Tetrovy žijú v skupinkách oddelene podľa pohlavia. Stretávajú sa len v období párenia. Samček samičku vábi na svoje tokanie. Ide doslova o akýsi rituálny spev, ktorý pozostáva z klepkania a trilkovania. Tokať začínajú v skorých ranných hodinách za tmy ešte pred brieždením. A keď už si dajú námahu so vstávaním, nezostanú len pri jednej samičke, pária sa s viacerými.

Sokol myšiar

Sokoly, nielen myšiare, nie sú náročné na bývanie. Nestavajú si vlastné hniezda, uspokoja sa aj so starými hniezdami po iných vtákoch. Možno ich nájsť obývať skaly, dutiny stromov či balkóny bytov. Špecifické sú tým, že sa dokážu trepotať vo vzduchu na jednom mieste dlhšie ako iné vtáky. Samička je od samca väčšia a ťažšia v priemere o 50 gram- ov. Samička sedí na vajciach 30 dní a ďalší mesiac po narodení sa o mláďatá rodičia starajú. Sokoly myšiare majú rady výhľady, často len tak sedia na stĺpoch, drôtoch, konároch a kochajú sa ďalekým horizontom. Hustým lesom sa naopak vyhýbajú. Živia sa predovšetkým malými hlodavcami a pla- zmi, no nepohrdnú ani hmyzom, obojživelníkmi a červami.

Orol skalný

Páry orla skalného spolu vydržia aj niekoľko rokov. Samička väčšinou znesie dve vajíčka pár dní po sebe a sedí na nich mesiac a pol. Počas tohto obdobia sa samec stará o zabezpečovanie jedla, ktoré jej nosí do hniezda. Stavajú si ich na skalách a vysokých stromoch. Z dvoch vyliahnutých mláďat väčšinou prežije len to staršie. Zväčša to mladšie napáda a nepustí ho k jedlu, takže časom uhynie. Tento akt sa nazýva kainizmus. O staršie orlíča sa rodičia starajú približne tri mesiace a sú mu nápomocní aj po opustení hniezda.

Dospelý orol skalný má rozpätie krídel cez dva metre. Dokáže uloviť korisť až do veľkosti srnčaťa. Samotný orol nemá v prírode prirodzeného nepriateľa, je vrcholovým predátorom. Jeho úhyn spôsobuje vyberanie hniezd, otravy, nárazy do elek- trických stĺpov či iných stavieb.

FLÓRA VYSOKÝCH TATIER

Lišajníky

Život lišajníkov je snom mnohých ľudí. Rastú (teda starnú) veľmi pomaly, dožívajú sa vysokého veku a dokážu sa prispôsobiť extrémnym klimatickým podmienkam. Neprežijú však v znečistenom pros- tredí, preto možno povedať, že tam, kde sa vyskytujú, je príroda a okolie skutočne čisté. Lišajníky zväčša rastú na skalách, múroch, kôrach stromov a hnilom dreve. Sú podstatným zdrojom obživy pre iné živočíchy.

Cievnaté rastliny

Pri téme cievnaté rastlinstvo Vysokých Tatier je potrebné spomenúť fakt, že v Tatrách sa, vzhľadom na rozsiahlu nadmorskú výšku, nachádza niekoľko vegetačných pásiem. Cievnaté rastliny možno popísať podľa ich výskytu v týchto pásmach.

Machorasty

Niekto si povie: obyčajný mach, ktorý rastie kade-tade. No verte, že pre ľudí má táto rastlina veľký význam. Tušili ste, že jej kolónie dokážu držať pokope pôdu po erózii, a tak zabrániť jej zo- suvu? Okrem toho rastú na horninách, v potokoch, rašeliniskách i kmeňoch stromov. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a vďaka tomu, že dokážu nasať vodu v objeme až 2,5-násobku ich vlastnej hmotnosti, regulujú klímu danej oblasti. Zároveň udržujú pôdu vlhkú a chránia ju pred vysychaním.

Podhorský vegetačný stupeň
(siaha do 700, max. 800 m n. m.)

Zaraďujeme sem najmä poľnohospodárske územia. Fauna, ktorá sa na nich vyskytuje, sa na ne dostala ľudskou činnosťou. Pôvodné rastlinstvo bolo zväčša potlačené. Časť sa zachovala v katastrálnych územiach obcí Pribylina, Východná, Važec a Liptovská Kokava. V podhorskom vegetačnom stupni rastú napríklad zvonček konáristý, nevädza lúčna, rebríček obyčajný či margaréta biela.

Horský vegetačný stupeň
(siaha od 700 do 1 200 m n. m.)

V tejto oblasti, na svetlých, slnečných miestach, ako sú napríklad okraje lesov či rúbaniská sa v hojnom počte vyskytuje kyprina úzkolistá, ktorá kvitne nafialovo. Naopak, v tienistých oblastiach tohto vegetačného stupňa rastú najmä rôzne druhy papradí. Nachádzajú sa tu aj rôzne trávy ako chlpaňa hájna a chlapaňa lesná. Možno natrafiť aj na byliny ako kyslička obyčajná a starček hájny.

Vyšší horský stupeň
(siaha od 1 200 do 1 500 m n. m.)

Na prelome horského a vyššieho horského stupňa sa vyskytujú najmä nízke kríčky ako čučoriedka a brusnica obyčajná. V skalnatom prostredí tohto stupňa, najmä vo vápencových oblastiach, rastie plesnivec alpínsky aj prvosienka holá.

Subalpínsky vegetačný stupeň
(siaha od 1 500 do 1 800 m n. m.)

V tejto oblasti možno vo veľkom naraziť najmä na rozsiahle kosodrevinové porasty. Rastú tu napríklad horec luskáčovitý a papraď rakúska. Na svetlých miestach sa vyskytujú čučoriedky a psica tuhá. Vo vápencových oblastiach rastie ľalia zlatohlavá a pri chodníkoch horčičník karpatský. V tomto pásme sa nachádza mnoho plies a potokov. V nich sa vyskytujú ohrozené rastliny lyžičník tatranský a ježohlavúzkolistý.

Alpínsky vegetačný stupeň
(siaha od 1 800 do 2 300 m n. m.)

Možno ho rozdeliť na tri základné biotopy:

• Biotop snehových úležísk: v týchto oblastiach počas zimy vietor naveje mnoho snehu,ktorý sa udrží dlhú dobu. Vyskytujú sa tu najmä druhy vŕb: vŕba bylinná či vŕba sieťkovaná.

• Biotop skalných stien a puklín: v tomto bio- tope možno nájsť rastliny, ktoré sú prispôsobené na život vo vysokohorskom prostredí. Na holých a pustých skalách rastú druhy ako prvo- sienka holá, plesnivec alpínsky a astra alpínska huňatá.

• Biotop alpínskych pralúk: flóra rastie na do- lomitovom a vápencovom základe. Vyskytuje sa tu niekoľko vzácnych a chránených druhov ako kozinec alpínsky, ostropysk Hallerov, všivec Oederov či kamzičník chlpatý.

Subniválny vegetačný stupeň
(siaha od 2 300 m n. m. po najvyšší bod
– vrchol Gerlachovského štítu)

V tejto oblasti sú podmienky pre život rastlín veľmi drsné. Rastú tu len druhy, ktoré nepotrebujú teplo a množstvo pôdy, napríklad silenka bezbyľová, rožec jednokvetý, iskerník a horec ľadový.