Aj najmenšie veľhory sveta dokážu uzdravovať

Tatry sú najsevernejšie a najvyššie pohorie karpatskej sústavy horstiev. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že aj napriek tomu, že sú podľa rozlohy zaradené medzi najmenšie veľhory sveta, na svojej malej ploche skrývajú neuveriteľné množstvo prírodných zvláštností, ktoré by sme inde našli len na oveľa neprístupnejších miestach. Návštevníci Tatier aj domáci však stále hľadajú odpovede na otázky, ako a kedy Tatry vznikli, ako sa formoval ich reliéf, ktoré prírodné výtvory sú najvýznamnejšie a ako nám kvalita vody a kvalita vzduchu môže v Tatrách pomôcť zlepšiť či dokonca vyliečiť naše zdravotné ťažkosti.

Tatry tvorí z vonkajšej časti  Tatransko-fatranské pásmo jadrových pohorí . Tie sú tvorené  horninami  troch významných geologických prvkov. Ide o tatrikum  (tvorí kryštalický a sedimentárny podklad spolu so  subtatranskými príkrovmi ), spodný  krížňanský  ( fatrikum ) a vrchný  chočský  ( hronikum ). Príkrovy tvoria najmä druhohorné karbonáty –  vápenec  a  dolomity . Tatry možno geologicky rozdeliť na dve časti, a to na južnú kryštalinickú  roháčsko-vysokotatranskú  a severnú subtatranskú oblasť, tvorenú  druhohornými príkrovmi.

Príkrovy  fatrika  a  hronika  sa na kryštalinikum napájajú vo vrchnej  kriede . Príkrovy sú viditeľné hlavne na severnej a východnej strane Tatier. Krížňanský príkrov (fatrikum) vytvára v tejto oblasti zopár čiastočných príkrovov – bujačiansky,  bobrovecký  a  čiastkový príkrov Suchego Wierchu . Z chočského príkrovu (hronikum) nájdeme v Tatrách len  bielovážsky materiál. V  paleogénnnom období nastali pohyby pozdĺž zlomových porúch, ktoré spôsobili poklesy  Liptovskej  a  Podhalskej kotliny . Počas záverečných fáz  alpínskeho vrásnenia  došlo k pohybu hornín, ktoré mali za následok vznik asymetrie, ktorá nastala v oblasti  východotatransko-ružbašského  a  západotatransko-kôprovského zlomu . Tatry počas tohto obdobia „podrástli“ oproti svojmu okoliu o 1 000 až 1 500 metrov, najvýraznejšie z východnej strany. Kinematika týchto pohybov je aj v súčasnosti centrom výskumného bádania a predmetom odborných diskusii.

Tatry obklopujú mladé súvrstvy podtatranskej skupiny . Tatry si zaslúžili prívlastok veľhôr práve vďaka činnosti horských ľadovcov počas viacerých  ľadových dôb  v priebehu  pleistocénu. Počas dvoch posledných ľadových dôb sa tu nachádzalo 41 horských ľadovcov, ktoré stekali dolinami, zarezávali sa do podložia, a tak vytvorili typické doliny v tvare U, tzv.  trógy . Najdlhší zárez bol v  Bielovodskej doline a mal dĺžku 19 km. V korytách potokov môžeme nájsť rozmanité geologické javy, napríklad tzv. obrie hrnce . Na miestach pôvodných ľadovcov možno pozorovať  morénové  valy, ktoré tvoria veľké  balvany ,  štrk ,  hlina  ako aj jemnozrnný  íl . Po oteplení a následnom roztopení ľadovcov vznikli ľadovcové jazerá –  plesá .

Geologické procesy výrazne ovplyvnili nielen morfológiu Tatier, ale aj tatranský  reliéf . V západnej časti vznikli hladko tvarované doliny a chrbty s tzv. hôľnym reliéfom. Východná časť, kde bol ľadovcový charakter výraznejší, sa pretvarovala na  bralnatý  glaciálny reliéf.

Chutí voda v Tatrách inak? - Kvalita vody

Kvalitu tatranských vôd ovplyvňuje viacero faktorov. Jedným z nich je nadmorská výška a 5. stupeň ochrany prírody. Teda územie, kde sa voda pripravuje na svoju dlhú cestu, nie je zasiahnuté ľudskými aktivitami, ktoré by mohli negatívne vplývať na kvalitu vody. Vysoké Tatry sú vytvorené žulou, ktorá vznikla pohybom tektonických dosiek. Preto tatranské vody neobsahujú minerálne látky, ktoré by pri pravidelnom užívaní mohli človeku nejakým spôsobom uškodiť. Na jedinečnosť tatranských vôd vplýva najmä tektonický zlom, ktorý prechádza úpätím Vysokých Tatier a prírodný kysličník uhličitý v kombinácii s rôznorodým podzemným nerastným bohatstvom. Ako chutí voda, ktorú pijú obyvatelia aj návštevníci Tatier?

Tatranské minerálne vody pijú ľudia dodnes a berú si ich domov aj vo fľašiach. Kvalita vôd z prameňov sa z roka na rok výrazne nemení. Viaceré tatranské pramene sú vhodné na pravidelnú (dennú) konzumáciu. Turisti sa tatranskými studničkami a prameňmi občerstvujú počas turistiky alebo v rámci liečebných procedúr.

Prameň Smokovecká Kyselka – Skvost medzi slovenskými minerálnymi vodami

Prameň smokoveckej kyselky je jedným z najznámejších prameňov na úpätí Vysokých Tatier. Perlivý prameň v Starom Smokovci je tunajším obyvateľom známy už od roku 1764. Smokovecká Kyselka vyviera v úžľabine, približne 100 m od amfiteátra a je voľne prístupná aj pre verejnosť v upravenom parku v blízkosti turistických chodníkov. V blízkosti kyselky sa nachádza aj prameň vytekajúci do umelého jazierka. Ten však nie je určený na pitie. Smokovecká perlivá a železitá minerálna voda pomáha pri liečbe nervového ústrojenstva, pohybového a kožného ústrojenstva a zároveň podporuje trávenie.

Voda, ktorá vyteká zo smokoveckého prameňa, má zvýšený obsah železa, preto je odtok prameňa sfarbený dočervena. V 16. storočí vznikli práve vďaka smokoveckému prameňu kúpele, ktoré zanikli v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a v súčasnosti sa ich tradícia opäť obnovuje. Smokovecký prameň tvorí prírodná, hydrouhličitanová, vápenatohorečnatá, uhličitá, studená hypotonická voda. Táto liečivá voda slabého minerálneho zápachu je absolútne čistá a neobsahuje žiadne ani len mikrobiologické znečistenie. Smokovecká kyselka má farbu železitej vody s pH 3,4. čo ju predurčuje k celodennému ako aj každodennému pravidelnému pitiu.

Plesá

Tatranské jazerá ľadovcového pôvodu poznáme na Slovensku pod pojmom pleso a v Poľsku staw. V Tatrách sa nachádza viac ako 200 plies, ukrytých prevažne v ľadovcových kotloch alebo v nižších nadmorských výškach obklopených  morénami . Najväčšie je  Morské oko  (po poľsky  Morskie oko) v Poľsku v nadmorskej výške 1 395,4 m n. m. s rozlohou 34,54 ha a hĺbkou 50,8 metrov. Na Slovensku patria medzi najväčšie  Veľké Hincovo pleso  (20,08 ha, 53 m, 1 946 m n. m.) v Mengusovskej doline,  Nižné  a  Vyšné Temnosmrečinské pleso , či vyhľadávané  Štrbské pleso  (19,76 ha),  Popradské pleso  (6,88 ha),  Zelené pleso či  Skalnaté pleso .

Všetky tatranské plesá majú rôzne geologické zloženie dna. Na východ od Hrebienka objavili geológovia dnes už vyschnuté pleso, o ktorého existencii doteraz nemali žiadne priame dôkazy.

Aké je geologické zloženie najviac navštevovaných miest v Tatrách?

Popradské pleso

Popradské pleso sa nachádza v Mengusovskej doline vo výške 1 494,3 m n. m. Popradské pleso má plochu 6,88 ha a maximálnu hĺbku 16,6 m. Do Popradského plesa sa napája Ľadový potok pritekajúci z doliny Zlomísk a vyteká z neho potok Krupá. Potok Krupá tečie v mieste vlievania sa do Hincového potoka už iba ako rieka Poprad, ktorá odvádza vodu zo Slovenska do Baltského mora.

Malá Studená dolina

Malú studenú dolinu obklopujú štíty s výškou viac ako 2 600 m n. m. Geologický základ tvoria granodiority až tonality mladoprvohorného veku. Táto dolina má stupňovitý ľadovcový charakter. Príkladom ľadovcovej činnosti je vyhladené dno v okolí Téryho chaty. V strede doliny nad hranicou lesa sa nachádzajú morfologické „rovinky“ vyplnené drobnozrnnejším štrkom, ktoré vznikli vyplavením sutinových kužeľov a balvanov. Morfologickou dominantou doliny je výrazný stupeň, ktorým kotlina Piatich Spišských plies klesá z výšky približne 2 000 m n. m. až na hranicu 1 650,0 m n. m. (Malý a Veľký hang). Veľký hang má povrch bez sute. Hornú časť doliny tvoria Mačací kotol, kotlina Piatich Spišských plies a kotlina Pod Sedielkom. Sutinové časti zo Širokej a Žltej veže tu podmienili presun turistického chodníka do Priečneho sedla. V závere doliny pod Baraními rohmi a Snehovým štítom často pretrvávajú celoročné snehové polia.

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina má dĺžku približne 7 km a klasický priečny prierez v tvare U. Jej horná časť za prvým výrazným stupňom, tzv. Bránou, sa rozširuje a vytvára masívny glaciálny amfiteáter. Ľadovec zanechal v hornej časti tejto doliny najviac tatranských plies. Sedlo Prielom (2 290,4 m n. m.) nad Zbojníckou chatou vzniklo na báze mylonitu, ktorý prechádza z Litvorovej doliny a siaha až do dolinky pod Vareškovým plesom. V závere doliny dominujú Javorové štíty. Pri stúpaní do Priečneho sedla možno vidieť zakrivené zlomy v celistvej stene Širokej veže, ako aj Javorového a Ostrého štítu. Pod sutinovým žľabom Priečneho sedla nájdeme sivastý granodiorit, ktorý tvorí hrebeň Širokej veže a Stredohrotu – hranice medzi Malou a Veľkou Studenouj dolinou.

Vodopády Studeného potoka

V okolí Hrebienka nájdeme najvyššie položený Obrovský vodopád vysoký približne 20 metrov, Trojitý vodopád a v najspodnejšej časti Veľký a Dlhý vodopád. Poniže Dlhého vodopádu sa kedysi končil ľadovec a po jeho roztopení vzniklo najväčšie tatranské jazero Christlová (62 ha).

Dolina Bielej vody

Dolina Kežmarskej Bielej vody je najvýchodnejšia vysokotatranská dolina, ktorá sa na konci delí na doliny Zeleného plesa, Bielych plies a Predných Meďodolov. Dolina Bielej vody a dolina Zeleného plesa bola pre hľadačov pokladov a baníkov lákadlom už aj v minulosti. Dolina má glaciálny charakter. Na konci doliny nájdeme Biele pleso s maximálnou hĺbkou 1 meter.

Kvalita vzduchu v Tatrách – Tatry ako liek vo forme klimatoterapie

So stúpajúcou nadmorskou výškou sa mení obsah kyslíka, teplota vzduchu a vlhkosť klesajú a slnečný svit a priemerná rýchlosť vetra stúpajú. Kúpeľné osady vo Vysokých Tatrách mali odjakživa ideálnu polohu, ktorá spočívala v ich nadmorskej výške a otvorenej polohe na juh. Tieto faktory vytvárajú priaznivé podmienky pre liečbu ochorení dýchacieho systému. Tatry sú klimaticky priaznivé, pretože sú miestom s malým množstvom alergénov, dostatočným slnečným žiarením, čistým vzduchom, zníženou tenziou kyslíka (redší vzduch) a nenájdeme tu takmer žiadne aerosóly.

So stúpajúcou nadmorskou výškou klesá množstvo voľných častíc a presýtenie ovzdušia ozónom. Tatry majú zvýšenú intenzitu slnečného žiarenia, ktoré je najvýraznejšie najmä v zimných mesiacoch počas teplotnej inverzie. Počas teplotnej inverzie teplota vzduchu so stúpajúcou nadmorskou výškou neklesá, ale stúpa, a teda na južných svahoch Tatier si možno vychutnávať viac slnečného žiarenia a výhľad na podtatranskú kotlinu v oblakoch. Práve vďaka tomuto fenoménu vznikli v Tatrách mnohé tatranské sanatóriá a Vysoké Tatry sa tak stali vyhľadávaným rekreačným strediskom aj v zime.

Mnohé tatranské osady majú dokonca vo svojich erboch práve slnko. V minulosti boli neodmysliteľnou súčasťou tradičných liečebných domov práve lehárne situované na juh. V súčasnosti má väčšina dnešných hotelov a reštaurácií balkóny a terasy otočené na slnečnú stranu.

Znížená tenzia kyslíka znamená nízky tlak vzduchu, nižšiu priemernú teplotu a presýtenosť tatranského ovzdušia ozónom. V rámci klimatoterapie v Tatrách sa za výhodné považujú lokality s nadmorskou výškou od 600 do 2500 m. n. m.

Vďaka oneskorenému vegetačnému obdobiu sa môžu alergici vyhnúť obdobiu najväčších zdravotných ťažkostí, a tak prečkať obdobie alergie bez potreby liekov. Alergény, tak zvieracieho ako aj rastlinného pôvodu, sa vyskytujú v Tatrách v oveľa menšom množstve alebo sa nevyskytujú vôbec. To priaznivo pôsobí na ľudí trpiacich alergickým ochorením. Jednou z možností ako využiť klimatoterapiu (pohyb na vzduchu) je podstúpiť individuálnu klimatickú liečbu v kúpeľných zariadeniach alebo sa ubytovať a využívať benefity tatranskej prírody v kvalitných hoteloch, apartmánových jednotkách či rodinných penziónoch.