Štíty Vysokých Tatier
Najvyššie vrcholy Vysokých Tatier od pradávna lákajú mnohých turistov, ktorí ich chcú pokoriť. Vyjsť až na vrchol, prekonať sám seba či zdolať mnoho prekážok. Ak máte kondičku a trúfate si, neváhajte, čaká vás zážitok na celý život. Ak sa na výstup necítite, o najvyšších vrcholoch v našej krajine je zážitok si už len čítať.
Gerlachovský štít
Gerlachovský štít je najvyšším štítom nielen Vysokých Tatier, ale aj celej krajiny. Dosahuje výšku 2 655 m n. m. Na potvrdenie svojho prvenstva si však musel počkať až do roku 1838. Vtedy lesník z Jelšavy Ľudovít Greiner barometrickými meraniami definitívne potvrdil, že je najvyšší. Do tohto obdobia mu patrilo štvrté miesto a za najvyšší štít bol považovaný Kriváň, neskôr Lomničák. Názov Gerlachovského štítu je vďaka jeho polohe odvodený od tatranskej obce Gerlachov. Okrem toho, že turistov láka svojou výškou, má dobrú dostupnosť a ponúka krásne výhľady na okolie, kvôli čomu je jedným z najnavštevovanejších vrcholov Slovenska.
Pri výstupe potrebujete horolezeckú výstroj. Chodníky, ktoré vedú na vrchol Gerlachu, nie sú značené. Výstup naň je možný len v prítomnosti horského vodcu. Jeho skúsenosti oceníte aj pri nevyspytateľných zmenách počasia, neprehľadnom teréne a občasnej slabej viditeľnosti. Podľa počasia a zvolenej trasy trvá dĺžka výstupu približne desať hodín. Na vrchole nájdete okrem neopísateľného výhľadu na okolitú scenériu aj železný kríž a vrcholovú knižku. Tú sem v roku 2008 umiestnil vysokohorský záchranár Peter Šperka. Aby ju nepoškodili vrtochy počasia, uložená je v nerezovej schránke. Na čo slúži? Jej cieľom je pomoc pri pátraní po nezvestných turistoch. Do knihy zapíšete trasu, ktorou budete z vrcholu schádzať, záchranári tak v prípade nutnosti budú vedieť, kde vás majú hľadať.
Lomnický štít
Čo sa výšky týka, tesne za Gerlachom sa nachádza Lomnický štít. Meria 2 634 m n. m. a je druhým najvyšším vrcholom Tatier. Vďaka visutej lanovke, ktorá naň vedie zo Skalnatého plesa, je najnavštevovanejším štítom Vysokých Tatier. Zároveň je vďaka nej dostupný aj pre menej fyzicky zdatných turistov. V období svojho vzniku bola najmodernejšou lanovkou v Európe. Jej cieľová stanica na vrchole je spojená s meteorologickým a astronomickým pracoviskom.
Ak máte dobrú kondičku a chcete na Lomničák vystúpiť po svojich, vedzte, že je to možné len s horským sprievodcom. Naj-frekventovanejším východiskovým bodom je Lomnické sedlo. Pravdepodobne prvým človekom, ktorý dosiahol vrchol Lomnického štítu, bol obuvník a baník z Kežmarku Jakub Fábry. Spolu so svojou rodinou hľadal v tejto oblasti poklad a zlato. Prvým doloženým turistom, ktorý na Lomničák vystúpil, bol Robert Townson. Bol to anglický cestovateľ, lekár a prírodovedec. Stalo sa tak 16. augusta v roku 1793 počas jeho potuliek po monarchii. Dnes na Lomnickom štíte môžete dokonca aj prenocovať. Najvyššie položený apartmán v celej strednej Európe sa nachádza práve na jeho vrchole.
Ľadový štít
Tretí najvyšší vrch Vysokých Tatier s výškou 2 627 m n. m. sa volá Ľadový štít. Hoci by sa mohlo zdať, že pomenovanie získal pre nemiznúcu snehovú pokrývku, nie je tomu tak. Volá sa podľa neďalekej Ľadovej dolinky, v ktorej sneh nájdete celoročne, aj počas letných mesiacov. Výstup trvá osem až desať hodín, obvykle začína v Malej Studenej doline a je možné absolvovať ho len s horským vodcom.
Ako prví naň pravdepodobne vystúpili lovci a pytliaci kamzíkov. Prvý doložený výstup je z roku 1835, keď ho zdolali traja vysokoškoláci z Berlína. Prvou obeťou štítu sa stala taktiež Nemka, štuttgartská barónka Mittnachtová. Pri oslavách svojho úspešného výstupu v septembri 1911 sa trochu potužila alkoholom a pri zostupe nadol stratila rovnováhu a spadla zo skál.
Kežmarský štít
Kežmarský štít s výškou 2 556 m n. m. pôvodne niesol názov Matka či Babka. Bolo to tematicky podľa Lomnického štítu, ktorý v minulosti nazývali Dedo. Kežmarský štít ako prvý pokoril geograf a astronóm Dávid Fröhlich v júni roku 1615. Dokonca sa zachoval i pomerne obsiahly opis tejto túry. Hoci konkrétny štít v nej nemenuje priamo, je takmer isté, že išlo o tento vrchol.
Už začiatkom 20. storočia si ho obľúbili extrémni lyžiari. S týmto adrenalínovým športom je späté meno Vladimír Tatarka. Ten v roku 1988 ako prvý lyžiar zdolal Kežmarský štít západnou stranou. Dodnes je jeho výkon považovaný za najťažší prvozjazd vo Vysokých Tatrách. Ak i vy uvažujete nad výstupom na tento vrchol, opäť to bude možné len s horským vodcom. Túra je stredne náročná a trvá približne osem hodín. Východiskovým bodom je zväčša Skalnaté pleso.
Končistá
Štít Končistá je situovaný na bočnom hrebeni Tatier. Tvoria ho tri vrcholy a najvyšší má výšku 2 538 m n. m. Nazýva sa aj Jármayho stôl. Išlo o veľmi nezvyčajný balvan, ktorý svojím zvláštnym tvarom pripomínal konskú hlavu, podľa iných skôr kováčsku nákovu. Vidieť ho bolo aj z Batizovskej doliny. A prečo ten minulý čas? V roku 2019 balvan počas búrky poškodili blesky a zmenili jeho tvar. Z hlavných vrcholov Vysokých Tatier je Končistá najľahšie prístupná.
Pred prvou svetovou vojnou o nej horskí vodcovia s iróniou hovorili, že sa na ňu dá „vyteperiť aj na zdochýnajúcom koni“. Pre skúsených sprievodcov môže byť štít malina, no pre ostatných turistov je dnes prístupný len s ich prítomnosťou. Nevedie na ňu žiadny značený turistický chodník, no vďaka svojej prístupnosti je vyhľadávaná. Vystupuje sa ňu z Popradského plesa alebo Sliezskeho domu a túra trvá približne osem hodín.
Kriváň
Niektoré tatranské štíty si občas pomýlia aj skúsení turisti, ktorí majú naše veľhory prechodené krížom krážom. No Kriváň, ten si veru nepomýlite so žiadnym iným, ani keď sa v Tatrách ocitnete prvýkrát. Je voľne prístupný, môžete naň teda vystúpiť aj bez horského sprievodcu. K jeho pomenovaniu sa síce viaže niekoľko legiend, no stačí jeden pohľad a hneď vám bude jasné, odkiaľ pochádza jeho názov. Nachádza sa v západnej časti Vysokých Tatier a jeho výška je 2 495 m n. m.
S Kriváňom bolo v minulosti neodmysliteľne spojené baníctvo. Ešte aj dnes na jeho južnej strane nájdete vyhĺbené banícke štôlne. Síce o tom neexistuje zmienka, no na jeho vrchol zaiste ako prví vystúpili anonymní baníci a haviari. Za prvým písomne doloženým výstupom stojí evanjelický kazateľ zo Spišskej Novej Vsi Andreas Czirbesz. Spolu s priateľmi štít pokoril v roku 1772. S Kriváňom sú dlhé desaťročia späté národné výstupy. Naplno sa rozvinuli po roku 1841, keď naň vyšli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža s ďalšími národovcami. Kriváň vo svojich dielach štúrovci často opisovali ako symbol Slovanov a slobody slovenského národa. Pamätným sa stal výstup v roku 1861, ktorý organizoval šľachtic Štefan Daxner pri príležitosti prijatia Memoranda slovenského národa. Kriváň je zobrazený na eurominciach a je po ňom pomenovaná aj jedna malá planéta. Výstup na Kriváň predstavuje náročnú celodennú túru. Najčastejšími východiskovými bodmi sú Tri studničky a Štrbské Pleso.
Slavkovský štít
Slavkovský štít sa pýši nad Starým Smokovcom. Svojím hrebeňom rozdeľuje Veľkú Studenú a Velickú dolinu. Pomenovanie získal podľa obce Veľký Slavkov. Ako prvý naň vystúpil evanjelický kňaz Juraj Buchholtz starší. Vyrazil v roku 1664 spolu s dvanásťčlennou skupinou. Na vrchol sa nakoniec podarilo vystúpiť len štyrom z nich. Celá túra aj s cestou späť im trvala tri dni.
Kedysi bol Slavkovský štít považovaný za najvyšší vrch Vysokých Tatier. O toto prvenstvo ho pripravilo zrútenie mohutných skál z jeho vrcholu v roku 1813. Tie spadli do Veľkej Studenej doliny a sú tam dodnes. Štít s výškou 2 452 m n. m. je jedným z najvyšších voľne prístupných vrchov Vysokých Tatier, možno naň teda vystúpiť samostatne, bez horského sprievodcu. Východiskovým bodom býva Starý Smokovec. Trasa je náročná, celodenná a bez možnosti občerstvenia, dokonca získala prívlastok nekonečná. Ak si ju chcete približne o hodinu skrátiť, môžete sa zo Smokovca vyviesť lanovkou na Hrebienok.
Predné Solisko
Pomenovanie solisko v minulosti patrilo územiam v okolí Furkotskej a Mlynickej doliny, kde boli umiestnené soliská pre zvieratá. Názov postupne prešiel na celý hrebeň a prívlastok Predné je odvodené od polohy vrcholu. V roku 1927 na južných svahoch štítu architekt z Prahy Karel Jarolímek postavil drevený lyžiarsky skokanský mostík. O rok neskôr sa na ňom konali medzinárodné lyžiarske preteky. Mostík v septembri 1941 zničila silná víchrica. Síce ho opravili, no časom prestal slúžiť svojmu účelu a zanikol.
Na svahoch Soliska bol v roku 1943 postavený prvý lyžiarsky vlek vo Vysokých Tatrách. Bol dlhý takmer 2 700 metrov a za hodinu dokázal vyviesť 360 lyžiarov. V roku 1969 ho nahradila lanovka a o 40 rokov neskôr bola do prevádzky uvedená nová lanovka. Predné Solisko má výšku 2 093 m n. m. a je voľne prístupné bez horského sprievodcu. Vedie naň značená trasa od Chaty pod Soliskom. K nej sa dostanete od Štrbského Plesa či z rázcestia vo Furkotskej doline. Ak si chcete ušetriť sily a čas, zo Štrbského Plesa k Chate pod Soliskom vás pohodlne vyvezie lanovka.
Jahňací štít
Jahňací štít s výškou 2 229 m n. m. je najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier. Tvoria ho štyri vybiehajúce hrebene. V minulosti bol štít známy aj pod pomenovaním Štít Bieleho plesa podľa jeho polohy nad Veľkým Bielym plesom. Neskôr sa ujal názov Lastovica, podľa vtáka murárika červenokrídleho. Ten sa ľudovo nazýva aj skalná lastovica a v okolí štítu sa vyskytuje hojne. Ako prvý na štít vystúpil v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson. Pred ním to zaiste boli pastieri, pytliaci a baníci, ktorí v okolí ťažili meď. O ich výstupe však nie sú žiadne písomné dôkazy. Dnes sa na Jahňací štít dostanete voľne bez horského sprievodcu. Východiskovým bodom môže byť Chata pri Zelenom Plese alebo turistický chodník vedúci zo Ždiaru.